PAĽKO A FARBIČKOVÁ VZDUCHOLOĎ
Bol raz malý výmyselník Paľko a jeho neposedné farbičky, čo vkuse po papieri behali a veselo vystrájali, akoby ani zastrúhať nepotrebovali. A veru že nepotrebovali, boli to totiž kúzelné farbičky. Paľko ani nevie, kto mu ich kedy daroval, nuž, snáď z neba spadli. Boli také krásne roztopašné, že keď ich našiel, samé mu do rúčok skákali. A tak sa stali jeho najlepšími kamarátkami, ktoré ho farebným svetom detskej fantázie deň čo deň sprevádzali. S čarovnými farbičkami je vám veru sveta kresliť, pozor však na škodoradosť, ktorú zaraz premenia na živú kresbu. Že bol ale Paľko poslušný a dobrý chlapec, farbičky mu slúžili jedna radosť a kreslili všetko pekné, na čo si len chlapča pomyslelo. Raz si malý Paľko popoludní zdriemol a prisnil sa mu zvláštny farebný sen o jeho kresbičke. Lietal s akýmisi pestrým čudom judom vysoko v oblakoch a brázdil letnú slnečnú oblohu o sto šesť. To čudo sa volalo Zafíra a bola to prenádherná farbičková vzducholoď. Áno, milé deti, celá bola poskladaná z farbičiek v tisíckach odtieňov. Krása nevídaná! A ten vzrušujúci let ..., slniečko Blčko by mohlo rozprávkovú knižku napísať. Takto veselo sa Paľkovi snilo v ríši snov vždy potom, ako mu robili spoločnosť jeho kúzelné farbičky. Ale že to na svete, a ani v tom farbičkovom, nie je vždy med lízať, jedna nepodarená farbička bola zrazu taká škodoradostná, že keď si ostatné farbičky ľahli s Paľkom spať, načmárala do veselej chlapčenskej kresbičky vzducholode Zafíry malú letnú búrku. A tak Paľkova vysnívaná farbičková vzducholoď razom zaletela do nebezpečnej letnej búrky Jarky, ktorá z roztopaše všetkým navôkol kmásala a lomcovala a čo je veru smutné, veľmi sa z toho tešila. A tak sa farbičková Zafíra ocitla v búrkovom nebezpečenstve a farbičky sa jedna po druhej začali pomaly rozpadať. Paľkovi sa, pravda, takýto sen nepáčil a začal sa veľmi báť, ba zo sna aj kričal a plakal, len aby svoju vzducholoď zachránil, a tak sa ostatné farbičky z farebného sna s preľaknutím zobudili a prichytili svoju sestru, ako do Paľkovej kresbičky čmára zlú búrku Jarku. A pretože ich sestrička bola nenapraviteľná zlomyseľníčka, rozhodli sa ju tentoraz potrestať, a tak s nimi viac nemohla kresliť. Najskôr však hybaj rýchlo farbičkovú vzducholoď na nebi ratovať, a tak sa veselé farbičky zaraz pustili do kreslenia, aby takto privolali na pomoc blesk menom Tadeáš, pred ktorým sa ešte neskúsená Jarka od strachu triasla. Paľko sa stále veľmi bál, že sa jeho farbičková vzducholoď celkom rozpadne a bude zle nedobre, no v tom mu oči zaslepila jasná žiara letiaca priam z neba. A tu ho máme – bleskurýchleho záchrancu Tadeáša na zlatom blesku. Len čo ho Jarka zočila, ihneď zavinula svoju búrkovú suknicu do vrecka a takmer bleskurýchle zmizla a s ňou aj besná letná víchrica, ktorá ťažko skúšala Paľka a jeho vzducholoď. Tadeáš pomohol farbičkám znova sa pochytať za rúčky a opäť vytvoriť mocný vzdušný koráb, ktorý chlapca bezpečne dopravil čarovnou letnou oblohou späť do jeho správnej kresbičky. Keď sa Paľko zobudil, farbičky ho privítali novou vtipnou kresbou ako malá neposlušná búrka Jarka za trest zametá nebeské cestičky a blesk Tadeáš dáva pozor, aby viac dobrým deťom nešarapatila v snoch.
Text: Klaudia Šikulová
Foto: appadvice.com