O SVETLUŠKE VILMUŠKE A ČAROVNOM LAMPÁŠI
V jeden teplý jarný večer sa pod tmavomodrým nebom sťa trblietavé hviezdicové šaty čiernovlasej nočnej víly chystalo kúzelné divadlo. Ale nie bábkové, milé deti, o pozornosť sa netrpezlivo hlásilo čarovné predstavenie nočnej prírody, aké iba ona sama dokáže vystrojiť, len čo šibalské slniečko vtisne horúci bozk na líčko mesiačiku, ktorý sa s ním prišiel vymeniť, aby si unavené po celom dni ľahlo spať. Mesiačik je dobrý kamarát, čo noc čo noc stráži oblohu ako najvzácnejší poklad vždy, keď sa dobré detičky ukladajú spinkať, aby sa im snívali nádherné sny, čo sa môžu prisniť iba im. V ten večer v jemnom teplom vánku šantili mesiačikove sesterničky svetlušky. Svätojánske mušky veselo krepčili pod rozžiarenou nočnou oblohou a do tanca im hral mocný orchester cvrčkov a žiab za čarovného spevu vodníkov, nôtiacich večerné piesne.
Svetlušky lietali sem a tam a maľovali oblohu prenádhernými svetelnými obrazcami, krása nevídaná. Iba svätojánska muška Vilmuška bola smutná. Ako sa snažila, tak sa snažila, nie a nie zasvietiť. Zosmutnela, pretože si veľmi túžila zatancovať na parádnom koncerte a kamarátky jej nevedeli pomôcť. Spolu žialili a plakali, až ich vo večernom polospánku začul bratranček mesiačik a razom zbehol dolu nazrieť, kto to tam v takú nádhernú noc smúti. Keď uvidel Vilmuškine slzičky, na okamih zosmutnel aj on, ale že bol mesiačik veľký výmyselník, rezkým krokom zašiel pýtať pomoc k víle Černici – kráľovnej nočnej oblohy. Neváhala ani minútu a pustili sa s mesiačikom do práce. Že mala víla jemné a šikovné rúčky, o tom by nebo napísalo nejednu báseň. Od srdca k srdcu a o chvíľku bol na svete prenádherný jagavý lampášik z Černicinho nočného závoja, ktorému mesiačik dúškom vdýchol čarovné mesačné svetlo a hor sa veselo prepletať nôžkami na kúzelný nočný koncert. Keď ta svetluška Vilmuška priletela so svojím čarovným lampášikom, všetci sa náramne radovali a dlho predlho sa veselili. Vilmuška sa naučila nezúfať a veriť, že všetko na svete sa dá vyriešiť, pretože keď má niekto dobré srdiečko, nezáleží na tom, že je trocha iný.
Text: Klaudia Šikulová
Foto: Facebook