Splnené želanie Emmerovcov
Pred pár mesiacmi dostala reálnu podobu pozoruhodná myšlienka z repertoára mesta Trnava a jedenásteho októbra minulého roka oficiálne začala storočiami skúšaná EMMEROVA VILA pod taktovkou spoločnosti PAMARCH, s.r.o., špecializujúcej sa na ochranu, revitalizáciu a rekonštrukciu pamiatok, meniť historický šat
O prebiehajúcej rekonštrukcii nehnuteľnosti za viac ako dva milióny eur s oficiálnym termínom odovzdania jedenásteho mája dvetisíc dvadsaťšesť, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou darovanou mestu od rodiny Emmerovcov, sme sa bližšie rozprávali s hovorkyňou mesta, pani Veronikou Majtánovou.
Súbežne prebieha ďalšia obnova
Zrekapitulovali sme si, čo bolo impulzom na začatie verejného obstarávania a realizáciu revitalizačných prác v Emmerovej vile.
„Rekonštrukcia Emmerovgej vily nadväzuje na obnovu Ružového parku, pretože chceme jednak kultivovať verejný priestor a vytvárať pre Trnavčanov aj návštevníkov mesta príjemné prostredie, a zároveň nám, samozrejme, záleží na zachovaní, respektíve zveľaďovaní našich kultúrnych pamiatok. V tomto duchu nám, okrem rekonštrukcie Emmerovej vily, momentálne beží aj dlho očakávaná obnova Prachárne na Trojičnom námestí.“, priblížila vedúca úseku komunikácie.
Čo to dá bežnému Trnavčanovi?
Obnovená Emmerova vila by mala byť prínosom pre verejnosť s konkrétnym zámerom využitia.
„Po obnove tu vznikne kaviareň a príjemné miesto pre všetky vekové kategórie.“, objasnila hovorkyňa.
Rekonštrukčné a sanačné práce pokročili
Priblížili sme si, v akom sú momentálne štádiu.
„Práce aktuálne pokračujú rekonštrukciou krovu a skúmame základy pôvodnej stavby.“, informuje Veronika Majtánová.
Nečakaný objav
Neraz pri takejto rozsiahlej rekonštrukcii dôjde k situáciám alebo problémom, ktoré vedia potrápiť, no aj prekvapiť.
„Veľmi nás potešil zaujímavý objav. Našli sme tu stropné maľby, ktoré chceme, samozrejme, zreštaurovať.“, nadšene prezradila hovorkyňa Trnavy.
Zabudnutý klenot
Z ankety v uliciach vyplynulo, že niektorí občania, i starších ročníkov, si nespomínajú, o akú budovu presne ide. Zišlo by sa zrejme nejakým spôsobom obyvateľom priblížiť históriu tohto objektu.
„Po rekonštrukcii bude vila sprístupnená verejnosti, ako predtým skultivovaný Ružový park. Monoho ľudí možno až teraz zistilo, aká krásna stavba sa tu nachádza a aký má potenciál., mieni V. Majtánová.
Z pohľadu médií a verejnosti
„Tento projekt, prirodzene, vzbudzuje veľký záujem médií aj verejnosti, ptetože Emmerova vila je taký skrytý klenot Ružového parku., konštatuje Veronika Majtánová z odboru komunikácie.
Očami pamätníka
Trnavčan, pán Ladislav (*1941), si spomína na niekdajšie využitie Emmerovej vily z naštudovaných informácií i zo skúseností. „Emmery bol kedysi primátorom Trnavy.“, vysvetľuje po chvíľkovom zamyslení. „Mám knihu Sedemsto rokov Trnavy, kde som sa o tom dočítal.“ Vybavuje si tiež obdobie, keď Emmerova vila slúžila niekdajším iskričkám. „Kedysi to bol Pioniersky dom. Býval v ňom moj spolužiak s rodičmi, ktorí tam pôsobili ako domovníci a jedna známa, učiteľka, ročník tisíc deväťsto štyridsaťdva, ešte žije.“, približuje pamätník, ktorý sa pokúša vybaviť si jej meno. „V štvrtej ľudovej sme boli v škole v prírode a tá spolužiakova sestra tam bola ako piatačka.“, prezradil pán Ľudovít stojac na ulici A. Žarnova (dávnejšie Emmerova ulica, pozn. red.), súčasnej adrese vily.
Ušľachtilý testament
Vila má v talóne bohatú históriu. V minulosti slúžila občanom ako Dom odpočinku, spomínaný Pioniersky dom, Centrum voľného času, potom ako útulňa, v covidovom období sa stala karanténnym centrom pre bezdomovcov a neskôr skladom, až ju museli kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu napokon zatvoriť.
Genius loci pre niečo znalých dodnes symbolizuje úctyhodný zámer láskavých samaritánov - rodiny Emmerovcov. Presnejšie najskôr hlavy rodiny, Ignáca Emmera, ktorý takmer v polovici devätnásteho storočia pôsobil v Trnave ako mestský radca a od roku tisíc osemsto šesťdesiatpäť ako starosta. Ignác Emmer túžil zanechať vilu obyvateľom mesta na kultúrne účely. Manželka Mária, rodená Kamenárová, rodine ktorej vila pred vydajom za Emmera patrila, odhodlaná jeho želanie na sklonku života splniť, vyjadrila Ignácovu vôľu aj pred ich synom, Kornelom Emmerom. Kornel bol právnik, ktorý sa v roku tisíc osemsto štyridsaťpäť narodil v Trnave, právo vyštudoval v Bratislave a v Pešti, stal sa trnavským notárom a neskôr budapeštianskym sudcom. V roku tisíc osemsto sedemdesiatpäť až osemdesiatjeden sa stal dokonca poslancom Uhorského snemu za Trnavu a zároveň bol autorom rozsiahlej knižnice súborných prác z oblasti občianskeho konania, ktorú daroval budapeštianskej univerzitnej knižnici. Zomrel v roku tisíc deväťstodesať v rakúskej obci Mödling, a keďže aj Kornelova manželka zdieľala rovnaké hodnoty a manželovu vôľu, napokon sa architektonický skvost pomenovaný jednoducho Emmerova vila, stojaca kedysi na Emmerovej ulici, stal po jeho smrti darom ľudu a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou, na ktorú je Trnava právom hrdá.
Text a foto: Klaudia Šikulová
