NEBESKÝ KORMORÁN
Okúsiť čaro blankytnej oblohy a raňajok so slnkom z vtáčej vyhliadky je sladkým snom nejedného nadšenca lietania
Do srdca hrdého Liptáka TOMÁŠA ZELINU (37) príroda vtisla silný rukopis túžby po poznaní. Sudičky mu darovali do vienka odvahu, lásku k domovine, aj zmysel pre znovu objavovanie pocitu slobody, ktorý je na nezaplatenie.
Keď v roku 2 000 zmaturoval na strednej odbornej škole elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku, vyskúšal sa živiť všeličím. Dva roky pracoval ako recepčný v malom hoteli, tri mesiace pobudol v Anglicku, neskôr pár rokov montoval vo francúzskom Grenoble výťahy, šesť rokov si zarábal na živobytie ako stavebník, až ho osud napokon zavial na dráhu Tandem Paraglajding Pilota - inštruktora tandemového lietania. Štyri roky lietal na Donovaloch, v Jasnej a na Chopku a počas adrenalínového brázdenia oblohou sa zoznámil s ďalšou verziou svojho akčného ja. „Dalo mi to do života mnoho a spoznal som veľa ľudí i profesií.“ – bilancuje Tomáš pri náhľade do profesijnej retrospektívy jeho akčného života. V detstve túžime po najrôznejších povolaniach, no sympatický inštruktor letu s padákom nemal ako dieťa jasnú víziu, čím by chcel byť, keď vyrastie. Azda preto v živote vyskúšal všeličo, aby spoznal, ktorý pracovný chlebíček chutí najlepšie. Základnú a strednú školu považoval, podobne ako mnohí rovesníci, za povinnú jazdu. Ako mladý chalan pritom nemal vôbec predpoklady stať sa milovníkom adrenalínu. „Ešte ako osemročný som zliezol z veľkej šmýkačky s plačom, čo som sa bál.“ S lietaním sa prvý krát stretol v roku 1998 cez kamaráta, ktorého k tomuto športu priviedol otec. „Dva či trikrát som skúsil zletieť kopec za dedinou a pamätám si aj jeden zlet v Jasnej z Konského Grúňa (1 843 m n. m, pozn. red.) ponad zjazdovku, pričom s vtedajšou technikou som bol rád, že som nadletel lanovku a les.“ Neskôr sa k paraglajdingu vrátil až v roku 2006, keď si kúpil prvé krídlo. „Medzitým som jazdil na Enduro motorke po kopcoch a dedine.“
Tu a teraz
Rodina a blízki ho v nebezpečných záľubách z pochopiteľných dôvodov nepodporovali. S týmto vzorcom však nehodlá kalkulovať v prípade, že by sa raz rozhodla venovať lietaniu alebo inému netradičnému športu aj jeho malá dcérka. „Keď vyrastie a nepôjde do toho bezhlavo, prečo nie. Sú aj horšie športy, ako byť slobodný ako vták, napríklad fajčiť, chodiť ráno do práce a v piatok večer si vypiť.“ Sympatická myšlienka optimistického a usmievavého Tomáša, z ktorého srší elán a láska k rodnej zemi ma prinútila na chvíľu podumať nad tým, koľko zbytočností denne rozoberáme a uniká nám podstata života, ktorej v škole neučia. Treba ju nájsť a zoznámiť sa s ňou v praxi tak, ako Tomáš plánuje ukázať dcérke krásy liptovskej prírody a zažiť spoločne jedinečné chvíle pri športovaní, čo dajú mladému životu iný rozmer, než ponúka teória školských učebníc. Nie nadarmo recesisticky uvádza vo svojom profile na Facebooku, že absolvuje vysokú školu života ako drobný vyvažovateľ vesmíru. Pochopiteľne, zo všetkého na svete má najväčšiu radosť z dcérky, hoci aj jeho životná púť je popretkávaná tŕnistými chodníčkami s medziľudskými prekážkami, ktoré ho dokážu zraniť. „Slovami klasika, je to ľudská hlúposť, hoci by som to nazval skôr nedostatkom skúseností a rozhľadenosti.“ Na preletoch šírou oblohou míňajúc oblaky pri pohľade na miniatúry našej krásnej krajiny cíti neopísateľný pokoj. „Je to relax, na nič nemyslíte, ste iba tu a teraz. Je to ako behanie na druhú a jazdenie na motorke na tretiu.“ Tomáš sa od deviatich rokov venoval behu, do devätnástich robil súťažne ľahkú atletiku na stredné trate (800 – 1 500 m), vyskúšal si aj spomínaný motokros a enduro, navyše je absolventom potápačského kurzu Svetovej konfederácie činností pod vodou, kurzu skialpinizmu a dobrovoľného hasičstva. Bohatým záberom športových činností vkročil do širokých verají životnej slobody, ktorú si vie užiť plnými dúškami. K lietaniu, čo jeho ďalšou srdcovkou má jasný postoj. „Jednoducho, ste sami so sebou a celý svet vám môže ... =)“
Piateho šiesty 2014
Nevyspytateľná životná sínusoida ho v roku 2014 nehodou pri spontánne naplánovanom večernom zlete zo zjazdovky Opalisko v Závažnej Porube takmer zrazila na dno. Z toho, čo sa mu stalo však viní jedine sám seba, pretože podcenil situáciu. „Keď je hlúpa hlava, trpí celé telo. Podcenil som štartovaciu dráhu - bola priúzka a prikrátka, čiže som zle odhadol svoje schopnosti a možnosti speedride krídelka. Konkrétne to bolo 05.06. 2014 o 19:25, keď som nastúpil na kariéru invalida.“ Speedride krídlo je menšie oproti klasickému paraglajdovému. „Keďže je aj ľahšie, o to rýchlejšie šípe k zemi. Je to taká mladšia odnož paraglajdingu, ktorá sa využíva najmä v zime s lyžami, no i v lete sa na tom dá urobiť vcelku rýchly zostup zo strmších kopcov.“ Kvôli krátkej štartovacej dráhe sa Tomáš nestihol poriadne rozletieť, zachytil sa o konár a nasledoval pád na chrbát. „Hneď po páde som vedel, koľká bije. O sekundu-dve, keď som prišiel k sebe, chytil som si rukou nohy a vnímal som, že boli teplé, no ruku som na nich necítil.“ Okamžite pochopil, že má seriózny problém a zo strminy, kde uviazol sa potrebuje rýchlo dopraviť do nemocnice. „Volal som rovno na dispečing do Popradu, práve mal službu kamarát lekár, tak mu vravím - Janooo, som tu a tu, utekaj po mňa :)“. Čakanie na vrtuľník sa zdalo byť ako večnosť, hoci priletel do tridsiatich minút a aj počas záchrannej akcie sa prejavil Tomášov optimizmus a zmysel pre humor. „Keď sa ku mne pospúšťali, zafixovali ma a konečne nalodili na palubu, z podvesu som ešte cestou do Liptovského Mikuláša stihol vyspovedať pilota. Boli to maximálne dve minúty letu, no chvalabohu, veď keby ma mali viesť do Ružomberka, v polovici cesty by ma asi vysadili :)“
Po záchrannej akcii si v nemocnici vypočul vážny verdikt lekárov.
Fantómové senzácie
Každý sa s nepriazňou osudu vyrovnáva ako najlepšie vie a ľudia si v ťažkých situáciách často pomáhajú buď skutočnými, alebo psychickými barlami, pričom neraz sa na niečom mizernom dá predsa len nájsť aj čosi pozitívne. Tomáš čiastočne vidí výhodu v tom, že nemusí ráno vstávať do práce. Prvotná naivita, že životná zmena spočíva iba v tom, že jeho novým spoločníkom sa stane vozíček však zostala potlačená, keď zistil, čo všetko jeho diagnózu s následkom vážneho poškodenia miechy po páde z výšky v dôsledku neúspešného zletu na speedridovom krídle sprevádza. Pri prerušení miechy a jej nervových vlákien, aké utrpel Tomáš, nervy v ochrnutých miestach pod zranením viac nedokážu zabezpečovať komunikáciu medzi mozgom a jednotlivými nižšími časťami tela, ako predtým. Človek sa zrazu musí prispôsobiť životu s rôznymi obmedzeniami. „Myslel som si, že to bude iba o vozíku, no ono to je aj bez sexu, malej a veľkej potreby, pretože keď si pretrhnete miechu, všetko odíde.“ Dnes akčný Tomáš priznáva, že keby toto všetko vedel skôr, rozmyslel by si to. „Nerozbiehal by som sa, radšej by som zišiel nižšie, na širšiu a dlhšiu štartovaciu dráhu.“ Aby toho nebolo málo, stále sa pasuje s takzvanými fantómovými bolesťami, ktoré ho momentálne najviac brzdia a demotivujú. Týmto neuropatickým ťažkostiam sa hovorí aj fantómové senzácie, ktoré sú veľmi intenzívne a človek pociťuje veľkú bolesť. “Vznikajú pri poškodení nervov alebo miechy. Ide o to, že v danej časti necítite na dotyk nič – teplo, zimu atď., ale hlava vám to vyhodnocuje tak, že keď nemá s danou časťou tela kontakt, a keďže centrum vnímania bolesti a všetkého je v hlave, tak dané centrum je podráždené a nevie, čo si má o tom „myslieť“ a následne vás to bolí. Tomáš popisuje bolesť ako rezanie, mravčenie a pálenie dohromady. „Mám to od hrude dole, a keďže som seknutý na úrovni TH4 od pŕs dolu komplet, tak ma to reže v nohách, na zadku a v drieku.“ Tomáš navyše vyvoláva dráždenie nervov tým, že pohybuje rukami. „Miesto úrazu je totiž medzi lopatkami (zatiaľ som sa nestretol s človekom, čo si vyvoláva fantómovú bolesť pohybom rúk).“ Oceňuje, že jeho telo sa prepne do bezbolestného režimu aspoň v noci a, chvalabohu, sa dokáže vyspať. „Keď vypne hlava, vypne sa aj vnímanie a vyspať sa je základ, čo potvrdíme asi všetci.“
Hlavne, že žijem
Na športy ani náhodou nezanevrel a ľuďom by rád odkázal, nech sa športovaniu venujú, no netreba preceňovať svoje schopnosti a dôležité je nepodceniť situáciu. Takýto úraz človeku zmení nielen rutinný život, no dokáže aj pekne rozbúrať ego a vieru v samého seba. „Rozbité sebavedomie som musel po roku skladať nanovo, mám na mysli najmä všetky bežné veci, ktoré som chcel naučiť dcérku, ale aj takto sa to dá, hlavne, že som nažive.“
Tomášove úžasné fotografie dokonale zachytávajú čarovný vizuál majestátnych hôr, výšin s rozprávkovými výhľadmi, farebnými prevedeniami šírej oblohy či šľahačkovými oblakmi bozkajúcimi špicaté vrchy strmých štítov a prírodných zákutí našej pôsobivej krajiny. Keďže ho baví viacero vecí, no zaoberať sa dlhodobejšie iba jednou preňho nie je to pravé, keby si mohol vybrať, čomu by sa bez obmedzení mohol venovať, opäť by zvíťazilo povolanie, v ktorom sa snúbi využitie jeho širokého repertoára skúseností s prírodou a ľuďmi. „Bolo by to niečo, kde sa človek nenudí, kde musí reagovať, premýšľať a vynachádzať čosi nové.“ Momentálne sa na invalidnom dôchodku snaží čo najviac vychutnávať čas strávený s dcérkou. V súvislosti s rozširovaním obzoru, okrem internetu, rád siahne po slovenskej knižnej publikácii paraglajdingového lietania, z ktorej sa môžeme dozvedieť viac o tom, z čoho pozostáva výstroj paraglajdistu, čo treba absolvovať a zadovážiť si, aby sa bežný smrteľník dostal na zážitkovú jazdu, čo musí človek splniť, ak sa rozhodne urobiť si inštruktorské skúšky, aby mohol lietať samostatne, či robiť profesionálneho inštruktora, zahŕňa tiež informácie o predpisoch, počasí a krízových situáciách. „Čo sa týka „singel“ lietania, v princípe stačí sedačka s erbegom, prilba, krídlo so záložným padákom, a hlavne vhodný terén.“ Aby sa bežný smrteľník dostal na zážitkovú jazdu, čiže tandemový paraglajding, musí ho sprevádzať inštruktor. „Inštruktor si vás zapne pred seba a nemusíte nič ovládať. Ako Tandem Pilot som viezol ľudí vo veku od 10 rokov do 70 a váhovo od 20 kg do môjho maxima – 140 kg, no ideál je od 50 kg do 90 kg, v závislosti od počasia. Ak sa človeku stane úraz, ktorý mu takmer od základov zmení život, najdôležitejšiu rolu zohrávajú reakcie rodiny a najbližších, ktorí vedia vo veľkej miere pomôcť alebo naopak, uškodiť. „Hlavné zásluhy si odnáša najbližšia rodina, najmä starká Oľga a partnerka Janka, ktorá to so mnou nemala jednoduché ani pred nehodou, nieto ešte po nej.“ Tomáš opäť žartuje, že dnes by mu jeho bežný deň mohla závidieť minimálne polovica pracujúcich. „Robím to, čo predtým. Ráno vstanem - ako sa to vezme J, ako každý „padáčkar“ si klasicky pozriem počasie a podľa toho sa uvidí.“ Akoby povedal nedávno nebohý starý otec Cyrko, iba somariny vymýšľam.“ V podstate robí to, čo pred úrazom, len s istými obmedzeniami.
Handbike a iné
O tom, že Tomáš úzko neprofiluje záber svojich záujmov svedčí aj fakt, že je vlastníkom parádneho horského handbiku, na ktorý sa mu poskladali priatelia a známi, pretože je to finančná záležitosť 3 000€ a viac. “Mám ho od slovenského výrobcu Laca B., tiež paraplegika.“ Bicykel mu slúži na rekreačné športovanie a dopraví sa s ním na úžasné miesta, kam sa, či už z pohodlnosti, alebo z nedostatku záujmu, nevyberie množstvo zdravých ľudí. „Dostanem sa s ním ďalej do prírody, ako na bežnom vozíku a keď bude malá väčšia, vezmem ju na bicykli na výlety po čarovnom Liptove.“
Tomáš je v duchu skrytý bádateľ. Na to, v čom spočíva pravé ľudské šťastie sa snaží prísť asi od svojich sedemnástich. Sleduje, pozoruje, nasáva informácie, odmala si kladie otázky, rozoberá rôzne veci a zaujíma sa o vedecké témy a literatúru. „Sledujem najmä kozmológiu, medicínu, biológiu - hlavne genetiku, psychológiu, sociológiu, históriu, cestopisy a prírodu už pomenej. Ešte že mám káblovú televíziu a môžem si pustiť programy aj zo záznamu.“
Sympatický a fajn naladený „padáčkar“ a „handbiker“ Tomáš sa riadi heslom - zachráň seba, a možno aj svet. „Je toho toľko, čo by sa dalo naprávať, že človek nevie, kde skôr začať. Najskôr však od seba.“, mieni inšpiratívny muž, ktorý sa neprestal tešiť zo života.
Text: Klaudia Gastová
Foto: archív Tomáša Zelinu
Náhľad fotografií zo zložky PRÍBEHY - NEBESKÝ KORMORÁN