LÁSKAVÝ REKORDÉR
PRÍBEH
LÁSKAVÝ REKORDÉR
Má iba 24 rokov a je najmocnejším Slovákom. „Sú ľahšie aj ťažšie dni, ale človek musí vydržať,“ hovorí.
Úspech mladého rekordéra Ákosa Labáta nespočíva v drsnom imidži a slaboduchej láske k vypracovanému svalstvu, ale v pokore a vo veľkosti mysle.
Večernou cestou do naoko nenápadnej posilňovne v rodinnom dome na Zámockej ulici v Častej mi robil garde jarný vánok a očakávanie, že si fajn podebatujeme. Vchádzam dnu – presne tak to vyzeralo v čase, keď som sem pred siedmimi rokmi zavítala naposledy. Prezutá šliapem na poschodie a začína sa na mňa lepiť závan potu. Pardon – triumfálnej driny.
Z Rádia Anténa Rock, autentického pre tento pľac, počujem známy hlas bývalého kolegu a vzápätí sa vítam so srdcom klubu silového trojboja ŠK SPC, neprehliadnuteľným Pavlom Kovalčíkom, a uvelebujem sa na pozváraných lešenárskych rúrach s doskou potiahnutou koženkou – takzvanej lavičke –, čo si už čo-to pamätá.
Na kvalitné odpovede sa čaká, tak nech sa páči, slečna, najskôr si pozrite, ako vyzerá tréning super siláka, šípim v očiach zdatných mužov.
Pri pohľade na bežnú váhu činky v rukách Ákosa, obohatenú o 300 kilogramov železa na tréning v tlaku na rovnej lavičke, moja chatrná kostra zaplakala. Zvládol to s prehľadom, len predlaktia trpeli. Nič zvláštne, telo sa nestihlo zregenerovať po predchádzajúcej súťaži a už treba trénovať na majstrovstvá Európy. A pokúsiť sa bolesť pretrpieť. Ákos však tvrdí, že všetko je v hlave.
Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže
Na základnej škole hrával futbal za dorast, no na strednej elektrotechnickej priemyslovke v Trnave sa so svojimi 73 kilogramami na internáte cítil utláčaný, tak sa dal na posilňovanie. Cvičil v zborovni na strednej škole s predpotopným náradím, neskôr doma v garáži a už s tým nevedel prestať.
Prvýkrát súťažil u kamaráta na dedinskej súťaži, kde o nič nešlo. Neskôr začal trénovať v trnavskom klube pod vedením Rudolfa Sisku a keď sa po skončení strednej školy vrátil domov do Veľkých Ludiniec, trénerka neďalekého klubu v Želiezovciach ho dobre odhadla a odkázala na Pavla Kovalčíka z ŠK SPC Častá.
Ákosovou motiváciou je radosť z kvalitných výkonov a napredovania. Za najväčší neúspech považuje diskvalifikáciu z majstrovstiev Európy vo verzii WPC, i keď teraz už súťaží pod hlavičkou Národného športového zväzu Slovenskej asociácie fitnes, kulturistiky a silového trojboja. Vtedy sa mu nepodaril ani jeden pokus.
„Je to veľmi zlý pocit, človek to chce vzdať a dlho sa z toho dostáva, ale treba ísť ďalej. Predtým som spravil svetový rekord v drepe a zakrátko som šiel na tlaky, ktoré sa nepodarili, takže zo svetového rekordu nebolo nič.“
Ak máte menej skúseností, nevypočítate váhu správne a chcete trhnúť rekord, nemusí to vždy vyjsť. Dôležité je naplánovať si tréning a súťaže v primeranom časovom odstupe a byť realista.
„Po drepoch sú tlaky oveľa ťažšie, pretože telo je vysilené, ale rokmi sa to človek dokáže naučiť.“
Palce mu drží hlavne rodina a priateľka a životu najviac vďačí za to, že je zdravý a silný. Nepríjemnú rivalitu na šampionátoch nepociťuje. „Na súťaži sme všetci kamaráti, neriešia sa žiadne konflikty, vládne iba zdravá súťaživosť.“
Útli chlapci, čo ticho závidíte, nesmúťte, Ákos má osvedčenú radu: „Základ je trikrát raňajkovať, dvakrát obedovať a dvakrát večerať. Tak som začínal.“ Hodinu a pol večerať, ako Ákos, na to si najskôr treba zvyknúť a mať silnú vôľu, pretože zo začiatku jedlo do seba doslova pcháte nasilu. „Som typ, ktorý keď si niečo zaumieni, musí to ísť.“
Osem až deväť týždňov pred súťažou je nedeľným zverencom Pavla Kovalčíka v ŠK SPC Častá. Ten mu dáva domáce úlohy, ktorým sa venuje dvakrát do týždňa v Želiezovciach. Ákosov týždenný tréningový plán tróni na obyčajnom papieri formátu A4 a treba ho dodržať aj cez prípadnú bolesť.
„Mal som problémy s krížami, ale išiel som na majstrovská Európy aj sveta, človek sa musí prekonať. Nie je to typ športu, v ktorom sa dajú zdravotné problémy obísť, keď sme pri takýchto váhach.“
Vzhľadom na vysokú pracovnú vyťaženosť je pre mladého vodiča súkromnej dopravnej zdravotnej služby jediným relaxom po práci a náročných tréningoch spánok.
Ako celebrita sa necíti
Začiatkom marca sa Ákosovi podarilo vytvoriť slovenský rekord v trojboji – 1 045 kg.
„Bol to parádny pocit. Po toľkých rokoch to človeka veľmi poteší. Dúfam, že v spolupráci s trénerom sa dostaneme ešte o dosť vyššie.“
V drepe sa mu podarilo vytvoriť so 405 kilogramami národný rekord a pokoriť legendu silového trojboja Mira Patra z roku 1994. Napriek tomu, že o ňom písali rôzne periodiká, medzi nimi aj športový magazín Muscle & Fitness, a živé vstupy o jeho úžasných výkonoch cielili aj na diváka televíznych športových novín RTVS, ako celebrita sa necíti. „Známi a kamaráti to určite vedia, ale necítim sa nijako inak.“
V tlaku na lavičke vytlačil 310 kilogramov a v mŕtvom ťahu má na konte 330, čo sú úžasné hmotnosti. Pár sekúnd predtým, ako na súťaži chytí do rúk činku, sa mu v hlave premieta, že to musí za každú cenu zvládnuť.
„V hlave si premyslím pohyb a techniku a maximálne sa sústreďujem na to, čo musím dodržať.“ Na tréningu v posilňovni je vďaka slúchadlám v ušiach vo vlastnom svete a na súťaži ho dokáže znervózniť jedine nevydarený pokus. „Keď sa niečo nepodarí, je to náročné na psychiku.“
V príprave musí ísť jednoznačne bokom alkohol, cigarety a najlepšie aj káva. Ákos však ničomu z toho neholduje, z jedál môže jesť všetko, takže si nič neodrieka. Z medzinárodných súťaží majú preňho najväčší význam minuloročné majstrovstvá sveta, kde sa stal v juniorskej kategórii vicemajstrom Európy aj sveta. Pre prácu a tréningy mu už však nezostáva čas na hobby.
„V rodinnej firme som na pozícii vedúceho, takže mi stále vyzváňa telefón, je to náročné, ale dá sa na to zvyknúť.“
Od tohto roka si už meria sily v mužskej kategórii a hoci na domácej pôde takmer nemá soka, za hranicami sa stretáva so silnou konkurenciou profesionálov, najmä Ukrajincov a Rusov, ktorým je veľmi náročné vyrovnať sa. Stopovať konkurenciu sa pritom veľmi nedá, je to nepredvídateľné.
„Sledujeme nominačné listiny zo súťaží, inak ideme naslepo.“ Za najťažší považuje tréning v drepe a v tlaku na lavičke, ktorý absolvuje v Častej, kde mu činky podáva tréner.
Istí ho juniorská kráska
V Želiezovciach Ákosovi ochotne asistuje na tréningoch jeho mladšia sestra Karla – vicemajsterka Európy –, s ktorou úspešne absolvoval niekoľko súťaží a treba uznať, že je v silovom športe skutočne vynikajúca.
„Tréningy sa snažíme zosúladiť tak, aby mala teraz sestra čas na prípravu na maturitu a prijímacie skúšky na vysokú školu. Ja pomáham jej, ona zasa mne.“ S Karlou súťažia v ten istý deň a vzájomne sa podporujú.
„Začala so mnou v garáži, len tak, aby mala nejakú formu, potom sme kúpili bežecký pás a keď som neskôr začal chodiť na tréningy do Želiezoviec, pridala sa a sadlo jej to.“
Hoci si Ákosove telo už dávno zvyklo na záťaž, občas sa prihlási svalová únava.
„Vtedy si treba oddýchnuť, priebežne si dopriať výživové doplnky ako aminokyseliny, proteíny, kreatín, čiže telo vyživiť, aby sa zregenerovalo. Trénujem trikrát do týždňa, aby som si stihol oddýchnuť.“
Výživový plán si zostavuje sám. Aj vďaka tomu sa v jeho vitríne blýskajú medaily z domácich, európskych a zo svetových súťaží, ktorých pribúda, takže ju bude musieť zväčšiť.
„Najväčší význam má pre mňa 9 minuloročných medailí – 4 z majstrovstiev Európy (EPF), 4 z majstrovstiev sveta (IPF) a jedna z majstrovstiev Slovenska.“ Sympatický silák vidí svoju budúcnosť optikou prítomnosti. „Sú ľahšie aj ťažšie dni, ale človek musí vydržať.“
Mekka silového trojboja
Tréner Ákosa Labáta a mnohých úspešných športovcov, od roku 2001 viceprezident pre silový trojboj a tlak v ľahu na rovnej lavičke, PAVOL KOVALČÍK (48), začal so silovým športom v sedemnástich.
„Spomínam si na šíre nebo nad hlavou, dve malé činky a hrazdu, jednoducho maximálne amatérstvo. Vtedy neexistovali posilňovne, iba vážne športové kluby, kam sa nedalo len tak prísť ako v dnešných časoch. Človek musel prejsť výberom na základe konkurzu, aby sa stal členom, čo bolo vtedy pre väčšinu ľudí skôr sci-fi.“
Jeho životná vášeň a poslanie ho zamestnáva na plný úväzok. „Športu sa venujem 28 rokov a znamená pre mňa všetko. Na nič iné popri vedení klubu už nemám čas.“
Tvrdí, že silová príprava by mala byť základom každého športovca aj v iných disciplínach.
Pôvodný plán postaviť posilňovňu na pľaci, kde sa dnes nachádza Reštaurácia Štadión, mu napokon stopli, a tak ju po návrate z vojny vo viacerých etapách svojpomocne vybudoval na svojom pozemku ako súčasť domu a od roku 1991 je z nej športový klub ŠK SPC Častá. V roku 1994 vznikla prvá členská základňa, najmä z dievčat, a o rok neskôr sa klub s veľkými úspechmi zúčastnil prvých šampionátov.
„Začiatky boli veľmi skromné, stroje sú doteraz prototypy, ktoré som vyvinul a vlastnoručne pozváral z odpadových materiálov a lešenárskych rúrok z bývalej rekonštrukcie Červeného Kameňa (hrad nad obcou Častá, pozn. red.), no napriek tomu spĺňajú všetky kritériá vrcholového športu. Ešte dnes robíme veľa vecí na kolene, no mnohí inštruktori nás práveže chodia obdivovať. Máme aj celú sekciu kondičných cvičencov, ktorí využívajú nakúpené stroje na aeróbne cvičenie.“
Pavol Kovalčík si myslí, že trénerom by sa mal človek narodiť. „Tréner je osoba, ktorá sa stretáva so všetkými remeslami, vednými odbormi, nepretržite sa vzdeláva a treba v tom byť dobrý. Musím sa snažiť byť absolútny príklad vo všetkom, nemôžem si v ničom dovoliť zlyhať, treba byť skrátka pápežskejší ako pápež. Jedine tak dokážete človeka vytiahnuť z marazmu dnešnej výchovy a vzorov, aby sa z neho stala morálna a v živote úspešná osobnosť.“
Za najväčší klubový úspech považuje výkony Tomáša Haršányho – 1 000 kg z európskych a svetových šampionátov v najťažšej obsadenej kategórii, majstra Európy a sveta Jaroslava Halača a momentálne najsilnejšieho muža slovenskej histórie, mladého Ákosa Lábata.
„Keď sa vám vo dverách zjaví talent, hneď to vidíte. V silovom trojboji máme aj kategórie nad 80 rokov, masters V, v ktorých sú dokonca aj 90-roční páni. Ktorý iný šport má zastúpenie v takýchto vekových kategóriách?“
Niektorí ľudia považujú silové športy za príliš namáhavé, nútené, nebezpečné a vysiľujúce. Pavol Kovalčík sa na to pozerá očami vlastných skúseností.
„Napriek tomu, že to tak nevyzerá, silový trojboj je veľmi zdravý a patrí medzi najbezpečnejšie športy.“
Tvrdí, že do neolympijských športov, nie takých známych a zhodnotiteľných, ako sú niektoré olympijské – hokej, futbal či tenis, v ktorých sú naliate obrovské peniaze –, je zložité dostať financie.
„Máme vysoko nastavenú latku a keď ju dokážeme udržať, bude to fantastický úspech.“
Rodiny bývalých pretekárov mu roky vytýkajú, že si na nich nevie nájsť čas. „Okolo polnoci, keď mám už voľno, všetci spia. Žijem v rozbehnutom vlaku ako netopier.“
Tvrdí, že z toho, čo robí, sa nedá len tak ľahko dostať a momentálne únikové cesty ani nehľadá. „Cítim veľkú zodpovednosť voči ľuďom.“
Pätnásť rokov raz ročne bráva svojich zverencov na takmer dvojtýždňové sústredenie na grécky ostrov Thasos, kde majú verných fanúšikov, priateľov, vynikajúce zázemie, služby a sú tam vždy vítaní. Praje si, aby sa silový trojboj dostal viac do povedomia verejnosti a aby voči nemu nemali ľudia predsudky.
„Hoci si to mnohí neuvedomujú, silový trojboj patrí medzi najbežnejšie a najviac praktizované športy, len je to podprahové – ľudia nevedia, že vlastne vykonávajú náš šport. Sú to najpotrebnejšie cviky, ktoré otestujú celé telo. Na dnešných mladých ľuďoch vidno, že šport u nich neskutočne absentuje. Človek potrebuje mať disciplínu, smer, ciele a musí niečo dobývať. Vtedy dozrieva, môže mať deti, je schopný byť dobrým rodičom, vzorom pre svoje ratolesti a potom je aj lepší svet.“
V bežnom živote sa obáva len jednej veci – ľudskej hlúposti. „Niekomu niečo napadne a ľahko vám môže ublížiť. Človek to zažíva mnohokrát, ale niečo také nás nemôže limitovať.“
ŠK SPC Častá
(Staying power club Častá) spadá pod Slovenskú asociáciu fitnes, kulturistiky a silového trojboja. Má štatút uznaného národného športového zväzu s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, je pod zmluvnou kontrolou Antidopingovej agentú- ry SR (ADA SR). Zväz je členom Slovenského olympijského a športového výboru a tiež členom EPF (Európskej federácie silového trojboja) a IPF (Medzinárodnej federácie silového trojboja).
Medailová bilancia:
• 1991 – 2019 (do 21. 04.) – počet medailí – 1 328
• z majstrovstiev Európy – 39 medailí
• z majstrovstiev sveta – 25 medailí
• počet vytvorených národných rekordov – 377
TEXT: Klaudia Gastová
FOTO: archív klubu ŠK SPC Častá, Ákos Labát
Náhľad fotografií zo zložky PRÍBEHY - LÁSKAVÝ REKORDÉR