ZEM, ČO LEŽÍ NA KRAJI
Pozoruhodný kút planéty, čo mentalitou, na oko identickými tradíciami a úžasnou prírodou zrkadlí osobitosti veľkého Ruska. Krátka definícia vyúsťuje do charakteristík druhej najrozľahlejšej krajiny Európy, ležiacej na veľkom Dnepri. Vitajte v destinácii, ktorej štátna hymna bije do pŕs hrdých krajanov, že táto zem ešte nezomrela - v Bohom ľúbenej aj ťažko skúšanej UKRAJINE.
Len zopár stovák kilometrov stačí na to, ocitnúť a v destináciách, ktoré síce nelákajú každého cestovateľa, no praví dobrodruhovia, vyhľadávajúci nečakané situácie, malý návrat do minulosti, turistami málo prebádané kúty, či ak ste milovníkmi slovanských kultúr, určite si prídete na svoje. Zem, ktorá v preklade doslova leží na kraji, je mnohými zaznávaným centrom cestovateľského vyžitia a svoje dovolenkové cesty smerujú skôr na západ zemegule. Veď prečo nie, žijeme v demokratickom štáte, máme vlastné názory, aj cestovateľské sny a očakávania a treba sa navzájom rešpektovať. Pre tých, čo v živote nedbajú spoznať plusy aj mínusy, poďme sa pozrieť na zúbok krajine viacerých kontrastov.
Pohraničná kňažná
Slovanská kráska pôvodom z kniežacej Kyjevskej Rusi je križovatkou významných hraničných ciest medzi lesom a stepou, susediaca so známou sedmičkou - Slovenskom, Maďarskom, Rumunskom, Moldavskom, Ruskom, Bieloruskom a Poľskom, ktorú z juhu strážia vody Čierneho a Azovského mora.
Pre niekoho nudná rovina, pre iného vzrušujúce prírodné scenérie a hlboký nádych histórie. Ak si túžite zaspomínať na školské časy povinnej ruštiny a oprášiť svoj lingvistický talent, či len priemerné jazykové zručnosti, neváhajte využiť skvelú príležitosť znova si trocha pogavariť, napríklad s bábuškou o háčkovaných ponožkách, núkajúcich na pouličnom trhu. Zatiaľ čo v lete tu obyvateľov sužujú horúčavy často presahujúce aj štyridsať stupňov, ani zima sa nedá zahanbiť a spoza okna vlaku pripomína scenérie ako z ruského filmu, či jazdu úžasnou Transibírskou magistrálou, a hoci počasie za chrbtom civilizácie býva nehostinne mrazivé, zasnežená zakarpatská Ukrajina je o to očarujúcejšia.
Mesto na rieke Uh
Kto už navštívil zakarpatskú Ukrajinu, asi tuší, že reč je o Užhorode tróniacom vo viac tvarom pôvodnom názvosloví sto tisíc rokov na rieke Uh. Toto starobylé hniezdo bohatých dejín predstavuje ohnisko Zakarpatskej oblasti a sídlo mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, rozprestierajúce sa neďaleko slovenských hraníc. V minulosti patrilo k Česko-slovensku, výsledkom čoho sú dnešné početné menšiny Čechov a Slovákov žijúcich v Užhorode. Historické mesto s bohatou kultúrno-vzdelávacou tradíciou, miestnou univerzitou, mnohými svetskými a sakrálnymi pamiatkami hovorí okrem češtiny a slovenčiny tiež rusky, poľsky, maďarsky, dokonca aj krymskou tatárčinou a ,samozrejme, ukrajinsky.
Zakarpatská perepúť
Z Košíc do Užhorodu sa okrem pohodlnej automobilovej dopravy s výnimkou dlhej kontroly na hraničných priechodoch dostanete aj denným linkovým autobusovým spojom alebo o niečo rýchlejším variantom - medzinárodným vlakom do Chopu a odtiaľ buď diaľkovým vlakovým spojením, alebo ukrajinskou železnicou do Užhorodu. Pre plnosť zážitku odporúčam miestne vlaky alebo taxi – maršrutku. Už samotným cestovaním tamojším vlakom, autobusom, či taxíkom začína pre neznalého cestovateľa dobrodružstvo. Keď sme pri cestovaní, v tomto prípade sa príliš nevypláca pomýšľať na luxus, a to v akomkoľvek smere, pokiaľ ide o verejnú dopravu. Osobitná kapitola je ukrajinská MHD, ktorá pamätá čo to, a dokonca aj to potom. Železničnou špecialitou sú veľmi úzke a od zeme vysoko konštruované schody do vlakových vozňov a v tých jednoduchších spojoch sa netreba nespoliehať ani na pohodlné tapacírované sedadlá, klímu, reštauračný vozeň, vagón na prepravu bicyklov, sprievodcu vybaveného terminálom, či inou technikou a už vôbec nie na to, že sa vám podarí otvoriť okno a pokochať sa cez jeho priezračné sklo výhľadom na krajinu. Napriek tomu vrelo odporúčam, je to zážitok, rovnako ako cesta u nás už dávno vyradenými autobusmi značky Karosa s chýbajúcimi časťami okien, dverí, skorodovanými plechmi, sedadlami s gýčovými návlekmi a bábuškinými závesmi, ktoré len málokedy farebne neladia. Kto by pomýšľal na taxi, tiež odporúčam. Hlavne tým, ktorí neveria, že kufor automobilu Lada žiguli sa dá slušne napratať batožinou a s pootvoreným batožinovým priestorom vás vo vyvoňanom a kožušinkami vystlanom interiéri legendárneho modelu dohrkoce z bodu A do bodu B za bagateľ.
Za babku bábušku
Pre západniara sú smiešne aj tamojšie ceny potravín, nápojov, cigariet, stravovania v reštauráciách, či nocľahu v menej náročných typoch ubytovacích zariadení, ale pokojne môžete rátať aj s hotelom za fajn ceny. Na trhoch a v tržniciach tiež nakúpite lacno, na ulici od bábušky ešte lepšie a o výhodnú kúpu darčekov tiež nebude núdza, rovnako ako o cenovo viac ako priaznivé vstupenky na prírodné, zábavné, či gastronomické lákadlá, ozdravné a skrášľujúce procedúry alebo iné atrakcie a varianty spoločenského vyžitia, ktoré sa rozhodnete navštíviť. Na stručné vysvetlenie slúži fakt, že Ukrajina nie je v Európskej Únii. Žiaľ, či chvalabohu? Nechám na Vás.
Od Márie Terézie
O kvalite rozvinutého školstva sa miestne slovenské a české menšiny síce vyjadrujú pochybovačne, ale bohatým zastúpením škôl, múzeí a kultúrnych inštitúcií sa Užhorod bez debaty radí ku kultúrnym centrám moderného života na Ukrajine.
Mesto pretkané množstvom sakrálnych a svetských pamiatok sa pýši spleťou večných pozostatkov západnej európskej civilizácie v kombinácii s byzantsko-slovanskými prvkami kultúry a histórie. Okrem pravoslávnej a grécko-katolíckej viery sa tu ľudia hlásia k západoeurópskym tradíciám, a teda k rímskokatolíckej alebo k reformovanej cirkvi. Vo všeobecnosti však v chrámoch treba rešpektovať isté pravidlá pre tú ktorú vieru. V niektorých napríklad nie je vhodné, aby si ponechali pokrievku hlavy muži, v iných si zasa musia dať pozor na úzus ženy. Perličkou bol pre nás bufet priamo v jednom kostolov.
V meste naďabíte na niekoľko štvrtí s typickou architektúrou charakteristickou pre dané obdobie, napríklad česká, či slovenská štvrť, štvrť so sovietskou architektúrou alebo architektonická zástavba typická pre obdobie vlády Márie Terézie, ktorú mali za oných čias miestni vo veľkej obľube.
Paternoster
Ak ste sa ešte nikdy nezviezli stále fungujúcim výťahom Paternoster, v užhorodskej administratívnej budove, ktorá je typickou ukážkou socialistickej architektúry, máte jedinečnú možnosť. No ako asi všetko, aj tento raritný výťah má svoje pravidlá, takže sa ním zveziete iba tri krát za deň – ráno, na obed a podvečer. Časy sú len orientačné, takže komu sa nelení a nemá problém pričuchnúť k atmosfére bývalej, pritom nie tak dávnej, môže si pripomenúť čakanie v rade na pomaranče z čias bývalého režimu, ak chce vystriehnuť čas, keď bude výťah v prevádzke. Paternoster má však ešte jeden zádrheľ - funguje iba pre zamestnancov budovy ráno pri príchode do práce, v čase obeda a podvečer pri odchode ľudí z budovy. Ak máte guráž, vymeníte turistickú garderóbu, nenápadne sa medzi miestnych zamiešate a nebudete prahnúť po fotografii, nikto si nemusí všimnúť, že tam vôbec nepatríte.
Hrivna verzus euro
Ako už viete, na Ukrajine určite nebudete hladní, či smädní a nemusíte si odopierať ani zábavu alebo cestovanie a ani pri tom všetkom neskrachujete. Ukrajinská hrivna má veľmi výhodný kurz voči euru, čiže vybraná destinácia je pre našinca veľmi lacná. Keď svoje ťažko zarobené eurá vložíte v miestnej pouličnej zmenárni do plechového šuplíka, nečudujte sa, že dostanete späť široké portfólio papierových bankoviek. Už jedna hrivna má totiž papierovú podobu. Napríklad za 10€ dostanete bezmála 300 hrivien. Odvážnejší si môžu vybaviť zmenáreň u niektorého z miestnych vekslákov, ktorých tiež nie je málo.
Sakura a divoký vinič
Zaľúbené dvojice prahnúce po prechádzke romantickými uličkami mesta nemusia staviť len na preplnené Španielske schody, plavbu benátskou gondolou, či bozk v srdci Paríža. Pri pohľade na očarujúce ulice Užhorodu zahaleného do rúška vesny v podobe zakvitnutých stromoradí japonských čerešní, či zelenajúcich sa listov divokého viniča lemujúcich ulice mesta, sa v zimou ospalom človeku prebúdza farebná jar. Prichádza čas, keď sa jar prostredníctvom voňavej Izabely tiahnucej sa múrmi obytných a iných domov znova prihlási o slovo, ako plnokveté sakury kvitnúce popri cestách. Cestovateľský tip ako vyšitý pre každého, kto vyhľadáva spojenia krásnej prírody s nádychom urbanizmu.
V tejto súvislosti nedá nespomenúť vynikajúce zakarpatské vína. Vinohradníctvo a vinárstvo tu majú svoje dávne tradície, na ktoré môžu byť miestni spracovatelia viniča právom hrdí, pretože ich vína sú skutočne úžasné. Za pozornosť stojí aj lahodný zakarpatský koňak vhodný ako darček z ciest po Zakarpatí, rovnako ako miestne pivné špeciály. Kto si netyká s alkoholom, určite ocení voňavú arómu typických sypaných čajov na prírodnej báze. Návod na prípravu sypaného čaju, ktorý dostanete kúpiť v uliciach sa často uvádza ručným písmom v azbuke, čo vzbudzuje neomylný dojem, že ste si ho zadovážili priamo od bylinkárky.
Almázia chutí
Banoš, tokan, šašlik, borgač, golubce, vareniki, plnené pirohy, či boršč. Reč je o typických a veľmi chutných miestnych jedlách, ktoré pošteklia chuťové poháriky nejedného gurmána. Zakarpatie skutočne nesklame svojou vynikajúcou kuchyňou, ktorá je jedným z lákadiel k návšteve tejto často nepoznanej, či podceňovanej krajiny. Rovnako dobre nakúpite v ktorýchkoľvek miestnych potravinách, bufetoch, či bistrách a pre tých, ktorí sa neradi spoliehajú na miestne kulinárske prekvapenia, v mestách môžu byť vašou záchranou stánky s pouličným jedlom ako kebab, falafel, burger a podobne, rovnako ako pizzerie a reštaurácie so stredoeurópskou kuchyňou. Špecialitou prímorských miest je sušená ryba zvaná Kaľmary, ktorá sa podáva ako záhryz napríklad k pivu. Pre typickú výraznú vôňu sušených morských rýb však nelahodí čuchovým receptorom každého konzumujúceho, rovnako ako charakteristický nízko alkoholický chlebný nápoj kvas.
Čanovanie
Je tu ešte niečo, kvôli čomu sa oplatí pricestovať a obľúbiť si zakarpatské portfólio benefitov. Na programe sú tentoraz blahodarné čany.
Ide o vynikajúci spôsob ako prekrviť organizmus a dopriať mu horúco-mrazivú procedúru typickú práve pre túto oblasť. Niekto môže mať pocit, že sa varí v pekelnom kotle, či vo veľkom woku, iný sa necháva pohodlne rozmaznávať horúcim bylinným kúpeľom, ktorý sa votrie do každej bunky tela. Kúpeľná para vytvára atmosféru intimity a uvoľňuje sa ňou liečivá bylinná vôňa kúpeľa nazývaného čan. Čany sú napustené minerálnou vodou, blahodarne pôsobiacou na ľudský organizmus nielen fyzicky, ale aj duševne. A keď ste už dostatočne „uvarení“, šup do ľadového potoka, či snehu prekrviť organizmus. Čanovanie je zdravá procedúra podobná saunovaniu alebo ruskej banji. Miestni čany kedysi využívali výlučne pre svoju potrebu, no keď zistili, že tým zaujali turistov, zrodila sa miestna tradícia. V čanoch väčšinou nebývate sami, čiže by ste mali rešpektovať priestor svojich „spolučanujúcich“. Čan je vlastne veľká okrúhla liatinová nádoba pripomínajúca „wok“, ktorý sa zospodu zužuje, vyložený kameňmi, na ktorých máte položené chodidlá. Vo vnútri nie sú sedadlá a treba si dať pozor, aby ste bosými nohami nerozkopali na dne ležiace kamene a nedotkli sa rozpáleného liatinového kotla, pod ktorým blčí oheň. My sme si na čanovanie vybrali malebnú horskú kúpeľnú dedinku Lumšory, kam raz za deň z Užhorodu premáva pravidelná linka. Okrem typických čanov je vždy možnosť navštíviť termálne pramene a kúpele, ktorých je na Zakarpatí niekoľko.
Duša Zakarpatia
Aby sme sa nezasekli len pri miestnych kúpeľných procedúrach, za zmienku určite stojí aj horská krása Zakarpatia. Nemusíme ani odbiehať ďaleko od kúpeľnej dedinky Lumšory a očami isto naďabíme na mohutnú poloninu Runu, týčiacu sa ponad zastrčenú horskú dedinku. Expedičné túry cez turistami doposiaľ neobjavené doliny obohatené samotným výstupom na vrchol poloniny Runa sú ozajstným zážitkom pre akčných fanúšikov vysokohorskej turistiky, či milovníkov skialpinizmu. Zvlášť v zime, keď to v drsnejších poveternostných podmienkach bez patričného vybavenia nie je až taká zábava. Neraz sa totiž boríte po pás v snehu, pričom snežnice sú viac ako vítanou fyzickou oporou a paličky vašimi jedinými kamarátkami, ktoré máte chuť stískať. Ak je však sneh sypký, ani snežnice nepomáhajú a namáhavú trasu treba zdolať ako najlepšie viete, hoci aj štvornožky. Z pozoruhodných ukrajinských polonín je Runa najbližšia k slovenským hraniciam a na jej vrchole sa týči bývalý vojenský objekt - raketová základňa.
V lete je táto husto zalesnená oblasť vhodná na cyklotúry, jazdy na koni alebo byvoloch a tí menej akční sa môžu vybrať na zber húb a lesných plodín, či rybačku. Pre lenivcov sa núka ideálna prechádza k piatim vodopádom na riečke Turycja nad dedinkou Lumšory a za návštevu určite stoja drevené kostolíky s typickou architektúrou, ktoré nájdete neďaleko. Kto má teda rád tichú prírodu a inklinuje k životu na lazoch, Lumšory sú ideálny typ na letnú, či zimnú dovolenku v súlade s prírodou.
Maršrutka, taxík, či vlak?
Je úplne jedno, ktoré z uvedených vozidiel si na Ukrajine vyberiete. V každom z týchto dopravných prostriedkov zažijete typickú atmosféru. Že ste sa už dávno neviezli v aute značky Lada žiguli? Stačí si vziať taxík. Maršrutnoe taxi alebo hovorovo povedané „maršrutka“ je typickým verejným dopravným prostriedkom, ktorý využívajú obyvatelia celej Ukrajiny. Ide o malé mikrobusy legendárnych typov, ktoré môžete u nás obdivovať väčšinou už iba v dopravnom múzeu. Nastúpite na vybranú linku, poviete vodičovi, že platíte jeden lístok, podáte peniaze a ak ste dali viac, čakáte na zdaču, čiže výdavok. Samozrejme, bez cestovného lístka, veď načo zbytočná byrokracia. Potom sa už len veselo hrkocete miestnymi „komunikáciami“ do vášho cieľa. A pravidlo pravej ruky, dopravné značky, či zákony cestnej premávky? Nie, tu veľmi neplatia. Väčšinou je to na dohode vodičov a peších, čiže kto skôr vyštartuje, má prednosť. Darmo by ste všade čakali priechod pre chodcov, treba sa opatrne strčiť do cesty a vodiči by vás mali pustiť.
Ak však potrebujete zdolať dlhšiu časť cesty, neváhajte nasadnúť na miestny vlak, aj keď našinec zvyknutý na vymoženosti nevyhovujúcich slovenských vlakov môže byť po nástupe do toho ukrajinského v miernom pomykove.
Nakoniec, človek si zvykne hádam na všetko. Predovšetkým na podnikavé vlakové bábušky predávajúce vo vozňoch prútené metly, štrikované ponožky, obrusy, víno v plastových fľašiach, či kávu z termosky zastrčenej v pevnej károvanej taške.
A aby sa nezabudlo na jednu dôležitú vec, na čas strávený v ukrajinských lokalitách treba pre istotu zabudnúť na vymoženosti keramickej toalety, nech vás zbytočne nezaskočia všadeprítomné a pre mnohých nepohodlné drepové záchody, inak povedané – diery v podlahách so splachovaním z nádrže.
Aj napriek negatívnym aspektom však táto slovanská a nám mentalitou blízka krajina určite stojí za pozornosť.
Text: Klaudia Šikulová
Foto: súkromný archív
Náhľad fotografií zo zložky CESTOVANIE - ZEM, ČO LEŽÍ NA KRAJI