ŠKANDINÁVSKE VÁBNIČKY
CESTOVANIE
Aj keď pláže nepripomínajú Seychely a vody Baltu sú plné medúz, stojí malebný sever Európy za návštevu
ŠKANDINÁVSKE VÁBNIČKY
Kam v dánskej KODANI a švédskom MALMÖ nedôjdete pešo, tam sa zaručene dostanete zapojením vlastných nôh na dvoch kolesách. Kto sa nevie bicyklovať, nemá sa čím chváliť.
Svoju krátku škandinávsku výpravu som odštartovala zamyslená za sklom lietadla nízkonákladového prepravcu snívajúc o vzrušujúcich zážitkoch z bezstarostného cestovania, od ktorých nás z Budapešti delila iba hodina a päťdesiatpäť minút. Bielu cukrovú penu vystriedali miniatúry môjho sna a pred očami sa začala črtať pevnina. A ešte aká! Pestrofarebné políčka, riadok za riadkom, striešky, háje, pásiky, cestičky, mini autíčka, všetko dokonale usporiadané v priestorovej dispozícii. Zmenou smeru letúna sa otočil aj obrázok v kaleidoskope a pod nami sa črtal skutočne zaujímavý pestrý pobrežný reliéf a more s vystrájajúcimi rybami. „Vitajte v Dánsku!“, čítam z mobilu formulku paralelne vyslovenú nie veľmi dobrou angličtinou pilota. Cestu sme mienili skĺbiť s návštevou neďalekého Švédska, a tak sme si to z kodanského letiska rovno namierili vlakom cez Öresundský most do tretieho najväčšieho švédskeho mesta, Malmö.
Ponad Sundský prieliv
Do roku 2000 sa dalo cestovať z Dánska do Švédska cestnou, leteckou alebo lodnou dopravou. Všetko sa zmenilo začiatkom nového milénia a dnes sa do Malmö pohodlne dopravíte z Kodane vlakom alebo autom cez dvojpodlažný, šestnásť kilometrov dlhý Öresundský most, jeden z najväčších na svete. Cesta klimatizovaným vlakom s tichými zónami je pohodlná a miestni pôsobia priateľsky, pričom Malmö vo mne evokuje dojem rušného multikultúrneho mesta. Cestou sa opájam oslnivými lúčmi slnka a v jeho odlesku sa čerí hladina mora, do ktorého som mienila v najbližších dňoch vkročiť, hoci malo ešte, povedzme mierne, sviežu teplotu. Po tridsiatich minútach aj s pasovou kontrolou v stanici Hyllie hlas z reproduktora hlási: „Ste v stanici Malmö.“ Ofúkol ma typický prievan tiahnuci modernou podzemnou vlakovou stanicou Triangeln. Pri východe zo stanice ma zaujali stojany s bicyklami, ktoré až nabádali „Vezmi ma a vydaj sa na prieskum hneď.“ Nevyužili sme komerčné hotelové služby, ale hosťovanie cez svetovo populárny ubytovací portál. Tak sa človek najlepšie na čas zžije s tamojšou kultúrou a životom. JoanPol a Eva nás privítali v ukážkovom byte, presne takom, ako sľubovali ich fotky zavesené na Airbnb.
„Ranní ptáče dál doskáče“
Povedomým krédom sa riadia aj všadeprítomné čajky bujaro diskutujúce snáď na podobné témy, aké kvária ľudstvo. Spontánny budíček odštartoval prvý voľný deň v Oskarom pobozkanom Malmö a vyrazili sme, ako inak, za zážitkami na bicykloch. Mesto skutočne nemá núdzu o početné stojany s mestskými bicyklami. Stačí len vybrať nástupné miesto, k čomu dobre poslúži aj nainštalovaná aplikácia, cez ktorú sa dá celá výpožička zrealizovať kdekoľvek sa nachádzate. Niektoré stojany sú vybavené aj terminálom na kreditné karty. Ale nič netrvá večne, a už vôbec nie jazda na jednom bicykli. Treba ho meniť každú hodinu na najbližšej stanici. Ak limit prešvihnete, dostanete e-mail s upozornením.
ZOO na počkanie
„Kde si vyhrabala tie tenisky? Preboha, a ako si ich mohla obuť k tým ľahkým letným šatám?!“ Akoby som počula na deväťdesiat deväť percent istý komentár od tip top oblečenej kamarátky. V Malmö si nad týmto evidentne nikto hlavu neláme, hlavné je cítiť sa fajn a pohodlne. Nikdy totiž neviete, či vás nohy nezavedú do niektorého z početných mestských parkov. Ísť si po práci alebo škole s priateľmi, rodinou či spolužiakmi ľahnúť do parku, je niečo ako národný šport. Parky sú naozaj krásne, kultúrne a rozľahlé, s romantickými zákutiami pri vodných kanáloch, kadiaľ sa plavia kajaky a člny. Môžete si tiež posedieť pri niektorom z prírodných jazier s rozmanitou vegetáciou, ktoré lákajú k príjemnej sieste či slneniu. Medzi mladými frčí relax na deke s vodnou fajkou. A že vždy budete v príjemnej spoločnosti, na to môžete vziať jed. Okrem ľudí sú tieto zelené kráľovstvá teritóriom nebojácnych kačiek, husí, čajok, vrán, zajacov, žiab a ďalších zástupcov živočíšnej ríše. Inú perspektívu núka sýto modré more obývané invazívnym morským živlom. Vody Baltského mora sa hemžia medúzami, a tak sme kúpanie v hlbšej vode oželeli. Pobrežie niekoľkých mestských pláží je piesčité, ale čo si budeme klamať, Seychely to nie sú.
Malý Dubaj
Prebicyklujete sa všade. Mesto je popretkávané cyklistickými chodníkmi s vlastnými semaformi a nepísanými pravidlami jazdenia. Vstupovaním na chodník pre bicykle a naopak máte u domácich červený bod. Je to prešľap cez čiaru a treba to rešpektovať. Každý hrá na svojom piesočku a dopravná kultúra tu funguje ruka v ruke. Švédi a Dáni jazdia na bicykloch celkom suverénne. Keď zaznie zvonček, treba sa držať na svojej strane, keďže sa vás práve chystá dynamicky predbehnúť miestny, ktorého svojou ležérnou turistickou jazdou nechtiac brzdíte. Ale čo by to bol za výlet, keby ste sa konečne nezastavili pri jednej z dominánt, Turning Torso – najvyššom mrakodrape v Škandinávii, ktorý slúži ako obytný dom. S výškou takmer dvesto metrov a päťdesiatimi štyrmi poschodiami patrí medzi ťaháky tohto mesta v provincii Skåne. Počas domáceho surfovania na internete ma zaujala agentúrna fotka mrakodrapu hýriaca farbami vo večernom odlesku mestského osvetlenia a aj ja som si zaumienila, že ju chcem v talóne. Že život nie je ako z agentúrneho obrázka, o tom som sa presvedčila na ďalší večer, keď sme sa dostali k mrakodrapu, ktorý bol síce vysvietený, ale ako bežný obytný dom, takže farebné divadlo sa nekonalo. Samotná západná časť prístavu ale určite stojí za pozornosť a milovníci kúpania v tejto lokalite objavia niekoľko zaujímavých miest. Keď už budete v Malmö, určite navštívte aj pevnosť Malmöhus postavenú z červených tehál. Nevynechali sme ani blízky park Slottsparken, „tehličkový“ kostol svätého Petra, krásny Folkets Park, empírový zámoček Herrgard, synagógu, radnicu, výstavnú halu súčasného umenia a takzvané Malé námestie.
Stredoveká Landskrona
V Oresundskom prielive nás čaká priaznivý vietor. Ten, čo ku mne zavial nutkavú myšlienku vydať sa na prieskum čarovného malého ostrova medzi Švédskom a Dánskom menom Ven. Malebný ostrov patriaci Švédsku je cieľovou stanicou trajektu z historického mesta Landskrona, kam sa z Malmö dostanete pohodlne klimatizovaným vlakom ani nie za hodinu. Tak ako ostrov, ani Landskrona síce nie je veľká, ale nedá sa zahanbiť čo do krásy. Architektúra je pozoruhodná. Okrem centra a hlavného námestia s budovou radnice tvoriacu apsidu s cennými vitrážami sme cestou na trajekt navštívili mohutnú pevnosť obkolesenú vodným kanálom, ako inak, postavenú z červených tehál a starú vodárenskú vežu. Prístav nie je veľký, no navodzuje príjemnú prímorskú atmosféru. Cesta k trajektu vedie cez menšiu pláž s novou vodárenskou vežou, ktorá pripomína ufo. Pláž nie je ako z oscarového filmu, ale s pozvoľným vstupom do mora a piesčitým dnom je ideálna pre deti, na slnenie, lovenie mušlí a atypických farebných kameňov.
Žlté panoptikum verzus Zetor
Menší trajekt vás premiestni do ostrovného sveta Ven za dvadsať minúť. Po krátkej veternej plavbe vystupujeme v malom prístave obklopenom idylickými domčekmi s kvetinovou výzdobou a starými loďami a miernou serpentínou stúpame do srdca ostrova. Pozriem doľava, vidím lamy Alpaky a malý obchodík z výrobkami spradenými z ich srsti, otočím sa doprava a to more žltých bicyklov sa vážne nedalo prehliadnuť. Šikovne vymyslené, musím uznať. Najrýchlejšie a najpohodlnejšie je totiž požičať si z mnohých variantov bicyklov od jednoduchého, cez bicykle s košíkmi pre deti, psov, detské bicykle, bicykle s otvorenými aj uzatvorenými vozíkmi vzadu či vpredu. V ponuke sú aj tie s káričkami, detskými sedačkami, tandemy, až po elektrobicykle. Ceny sa pohybujú v prepočte od 8€ za detský bicykel až po 22€ za vypožičanie tandemu na jeden deň. Na tomto inak pokojnom mieste môže tiché rozjímanie na okamih narušiť hukot ťažkotonážneho dopravného prostriedku. Traktorom s vlečkou skutočne prevážajú turistov aj miestnych po ostrove.
Bicykle sme pre zmenu nechali bicyklami a hybaj pešky. Rozprávkové vidiecke domčeky od výmyslu architektov s vyšperkovaným prostredím a všadeprítomnými kvetmi utužili prvé dojmy z novo objavovaného ostrova. Pozerám na podobizeň staršieho pána. Áno, dobre hádate, mám na mysli domov a observatórium svetoznámeho dánskeho astronóma a prieskumníka hviezdnej oblohy, v jeho časoch ešte nezoznámenej s ďalekohľadom, Tycho Brahe. Na autonómnom ostrove Ven žije okolo štyristo obyvateľov. Ponúka všetko, čo človek potrebuje k bežnému životu a môžete sa tu aj ubytovať.
Benátky severu
Aj takto zvyknú prezývať pre mňa príťažlivú Kodaň s čarovnou architektúrou farebných domčekov bdejúcich nad vodami starého kanála a malebného prístavu Nyhavn položenú na dvoch ostrovoch. Tam, kde sa Oskar zberá na svoju zmenu, je kráľovské mesto obmývané vodami Sundského prielivu, tvoriacimi vodnú hranicu medzi Dánskom a susediacim Švédskom a zároveň spája Severné a Baltské more. Snívam, alebo som vážne v Prahe? Pýtam sa asi po dvadsiatich minútach cesty klimatizovaným fialovo-modrým moderným vlakom. Keď sme totiž vystúpili na nástupišti kodanskej hlavnej stanice postavenej z tehál v kombinácii s kameňom, vitrážovými oknami a oblúkovou konštrukciou nástupíšť, na pár sekúnd ma dostala myšlienka, že som zablúdila do hlavného mesta k českým susedom. Pár záberov stanice, východ, jeden priechod pre chodcov a už láka živý svet zábavného parku Tivoli Gardens.
Po vlastných
Najlepšie je Kodaň prebicyklovať, podobne ako Malmö, ale hlavné pamiatky sú dostupné aj pešo. Hovorí vám niečo Gucci, Prada, Louis Vuitton či Mulberry? Z rušnej a týmito luxusnými značkami známej nákupnej ulice Stroget v centre mesta nás pešibus presunul k Prírodovedeckej fakulte Kodanskej univerzity a o pár sekúnd nás oblieval pot zo zvlhnutého interiéru neďalekej botanickej záhrady dominujúcej priestrannému parku, kde leňošili miestni. Dominanty, medzi ktoré určite patrí budova opery, kráľovská knižnica, vojenský krížnik, ponorka, výstavné lode, úzke romantické kanály a socha malej morskej víly, sú úlovkom objektívu každého uvedomelého turistu. Jej tvorca sa nechal inšpirovať príbehom autora Snehovej kráľovnej, Cisárových nových šiat, Škaredého káčatka a iných – svetoznámym dánskym prozaikom, dramatikom, básnikom a rozprávkarom, Hansom Christianom Andersenom.
Že zážitky nenasýtia žalúdok, na to môžete vziať smörrebröd. Bohato obložené chlebíčky s mäsom, rybami, krevetami, kaviárom, paštétami a podobne, ktoré sú pastvou pre oči aj chuťové bunky, sú národnou špecialitou. Navyše, Dáni sú veľkí fanúšikovia arabských pouličných fast foodov, hlavne rýchlo pripravených falafelov (vyprážané guľôčky z rozomletého cíceru či bôbu v pite alebo placke so zeleninovou oblohou a štipľavou omáčkou, pozn. red.). Dáni si ich dávajú zabaliť pre celú rodinu a čo vám poviem, fičali sme na nich aj my. Rýchle, chutné a cenovo porovnateľné ako u nás.
Na bicykli
Pedál za pedálom a nachádzame sa pri terakotovej pevnosti Bastión Kastellet s vodnou priekopou, obdivujeme múzeum umenia a krásny renesančný zámok Rosenborg s rozľahlými a turistami sa hemžiacimi kráľovskými záhradami. Ďalšou plánovanou zastávkou je pôsobivý kostol Marmorkirken pripomínajúci antický kupolový palác, ktorého nápadná zelená veža z diaľky tvorí stred rokokového zimného sídla kráľovskej rodiny, monumentálneho zámku Amalienborg, kde sme práve vystihli výmenu stráží. Impozantné sídlo parlamentu Christianborg a neďaleký burzový palác Borsen. A teraz jedno eso z rukáva pre tých, čo sa neboja výšok a majú radi originálne fotky. Odporúčam vyšliapať po točitých schodoch na vrchol hnedo-zlatej veže barokového kostola Vor Frelsers Kirke, odkiaľ sa naskytá unikátny výhľad na srdce mesta a širšie okolie. Hádam z každej dôležitej ulice v centre sa dostanete na najväčšie námestie Kongens Nytorv, ktoré bolo v čase našej návštevy obohnané konštrukciami, keďže na ňom prebiehali stavebné úpravy. Bola by som za kultúrneho barbara, keby som nevyzdvihla asi najfotogenickejšie miesto Kodane – starý vodný kanál Nyhavn s farebnými domami počítajúcimi lode mieriace do mora ako zrnká piesku v odlive. Počas slávností a sviatkov je prístav hlavnou tepnou a pútavým strediskom diania kultúrnych podujatí a hudobných vystúpení.
Deti kvetov
Bicyklujúc po štvrti Christianshavn sa ľahko stalo, že sme sa zrazu ocitli v inom svete. Farebnom, zvláštnom, slobodnom, vyčnievajúcom z radov, s uletenou architektúrou, alternatívnym umením, remeslami, grafitmi na stenách a závanom ľahkých drog. Marihuana a hašiš sú tu tolerované a zoženiete ich v niekoľkých stánkoch. Anarchia je možno to pravé slovo, ktoré človeka napadne, keď prechádza Christianiou. Toto samostatné územie, akýsi štát v štáte s vlastnou vlajkou visiacou pri vstupe s dreveným nápisom Christiania v mestskej časti centra Kodane, je akýmsi zvláštnym dedičstvom prívržencov hippies zo začiatku sedemdesiatych rokov. Je plná najrôznejších umeleckých a životných štýlov, všetko v súlade so zelenými princípmi a ochranou prírody a ekológie. V tejto od Kodane absolútne nezávislej komunite s vlastnou samosprávou a pravidlami žije od 800 do 1 000 obyvateľov. Christiania má vlastný obchodný, sociálny a kultúrny život, z ktorého ruka v ruke s ekologickými princípmi finančne profituje.
Švédsko a Dánsko majú rozhodne čo ponúknuť a vždy sa nájdu miesta, čo stoja za vypísaný dovolenkový lístok. Lístok, čo znamená slobodu prepotrebnú pre psychickú očistu, na ktorú je liek menom Škandinávia ako stvorený.
Text: Klaudia Gastová
Foto: Klaudia Gastová, Wikipédia, Shutterstock
Náhľad fotografií zo zložky CESTOVANIE - ŠKANDINÁVSKE VÁBNIČKY