DIAGNÓZA: ADRENALÍN
CESTOVANIE
Neviazaná cesta k sebe, maximálnemu zážitku a voľnosti
Slovensko – Rakúsko – Taliansko – Slovinsko. Trajektória zážitkov, nekonečných možností a kontaktu s divokou prírodou. Pre skúsených nové limity, pre začiatočníkov skúška odvahy v Júlskych Alpách.
Keď sa vydáte na cestu do slovinských Álp v júli, môže sa stať, že ako praví nadšenci vodných športov, najmä raftingu, budete mierne sklamaní. Príroda je v tom však nevinne.
Autorom chyby v programe je populácia, ktorá skúša, koľko je schopná zo svojej náruče „uštedriť“, a neuvážene prispieva ku globálnemu otepľovaniu a neprirodzeným zmenám klímy. Primerané prírodné podmienky sú kľúčovým atribútom aj pre (ne)adrenalínové športy, ktoré sme si na pár dní prišli intenzívne užiť.
Nadšenie a akčné predstavy dokáže skrížiť napríklad nízka hladina vody. V slovinských riekach, ktoré sú jedny z najlepších a najprísnejších učiteliek raftingu, jazdy na kajaku a takzvaného hydrospeedu, sa potom musíte uspokojiť s málokrvnejším variantom zdolávania úskalí vodného živlu.
„Hydrospeed“ (novší druh športu, pri ktorom vodák leží na plastovom plaváku, smer a rýchlosť reguluje náklonmi a plutvami na nohách, čiže je v priamom kontakte s dravou vodou – pozn. red.) si nechávame nabudúce.
Tieto dni sa pre nás z vodných aktivít postavil na piedestál rafting na krištáľovo čistej rieke Soča. Aby náhodou nebola nuda, z akčného poradovníka vystrkuje jazyk takzvaný zip-line, po slovensky lanový sklz, spod vrchu Kanin. Čerešničkou na torte je kaňoning v kaňone Sušec, ktorý v sebe snúbi hneď niekoľko druhov adrenalínových činností a športov.
Hovorí sa, že kamkoľvek sa vydáte, hľadáte samých seba. Cestovanie a pobyt v prírode formuje charakter. Ešte lepšie, ak ste s ľuďmi, ktorí zmýšľajú podobne a vyznávajú tie isté alebo veľmi podobné hodnoty.
Navyše, na cestách spoznávate nielen samých seba, ale aj svojich spoločníkov a náhodných pocestných, s ktorými sa dáte do reči. Robíte, čo máte radi, a zoznamujete sa pri tom s novými ľuďmi. Možno aj s budúcimi priateľmi.
Z Bratislavy do Rakúska svojho štvorkolesového tátoša príliš nepotrápite, no ak sú vašou cieľovou destináciou prírodné atrakcie Triglavského národného parku v Júlskych Alpách v Slovinskej republike, treba zdolať ešte kratší úsek cesty Talianskom. Prípadne sa môžete vydať cez Maďarsko a sčasti cez Chorvátsko.
Svetobežníkom netreba hovoriť, že už samotný prejazd Rakúskom a Talianskom ponúka bohaté výhľady, čo nabádajú zastaviť na chvíľu a pokochať sa prírodným koloritom. Kilometer míňa ďalší, jedna hodina strieda druhú a približne o 5 hodín vás víta hrdo vzpriamená tabuľa Triglavského národného parku.
Onedlho prichádzame do malebnej dediny Čezsoča, učupenej pod mohutnými horami a skalnými vrchmi, a stretávame kučeravé domorodkyne, bezstarostne korzujúce po cestách v cieľovom kempe. Keďže z času na čas vídať v obci aj na priľahlých komunikáciách stáda, ovce tu majú vlastnú výstražnú značku.
Kempy ani zďaleka nie sú na motívy slovenskej melodrámy (česť výnimkám, ktorých je len pár), takže pre aktívnych cestovateľov a vyznávačov športov s prehľadom poskytujú všetko, čo treba.
Čo môže byť viac ako popoludňajšia siesta v hamaku s výhľadom na skalné návršia a vysoké husté hory? Takto strávené chvíle sú dokonalým balzamom na dušu a vábidlom na prenechanie sladkého ničnerobenia lenivcom.
Slovinci sú priateľskí, žijú cestovným ruchom a „požičiavaním“ svojho prírodného kráľovstva turistom. Tí sa napokon vracajú domov s kusom tejto krásou obdarenej krajiny v srdci.
Perla vápencových hôr
Soča je 136-kilometrová tyrkysovosmaragdová slovinsko-talianska krásavica s množstvom čarovných zátok v objatí skalných stien. Zátišia jej podmanivo krištáľových priezračných vôd, bohatých na bujné pereje, sú studnicou roztopašných zážitkov a skúseností pre nejedného turistu. Skutočne úchvatné zákutia, ktoré dávajú tak veľa.
V plnej sile sa Soča predvádza na jar a na jeseň, keď dosahuje najvyššiu vodnatosť. Ak idete na vodu s inštruktorom, v praxi to nevyzerá tak, že si navlečiete neoprén, bundu, vestu, vodácke topánky, nasadíte helmu, schmatnete pádla, raft a hurá blázniť sa.
Inštruktor skupinku ideálne šiestich ľudí najskôr teoreticky uvedie do problematiky a potom bez milosti hodí do vody. Nie doslova, s námietkami, že rieka nemá práve príjemných 26 stupňov na kúpanie, ale maximálne 12, však bez ohľadu na ročné obdobie veľmi nepochodíte.
Okúpať sa pred raftovaním musíte – či chcete, alebo nie. Bezpečnosť je na prvom mieste a treba sa uistiť, že po prípadnom prevrátení člna človek dokáže doplávať na breh bez toho, aby ho divoký prúd unášal hlava-nehlava kamsi do Talianska, čo pre slabého plavca vôbec nie je problém.
Naučíte sa, ako sa v krízovej situácii vynájsť, a vyskúšate si techniky plávania k brehu. Buď prirodzene, alebo pomocou lana či plaváka, ktorý vám hodí inštruktor, ak nedokážete bez väčších problémov doplávať k brehu sami. Takto zoznámení so sviežou vodou a po prekonaní prvotného teplotného šoku môžete nasadnúť do raftu a ide sa na to.
Vodácke pokyny sú pomerne triviálne, no napriek tomu môžete mať zo začiatku problém s bleskovou orientáciou strán. Ste však partia, takže si pomáhate.
Ak sa nechcete okúpať či oplieskať o skaly, dávajte pozor, aby ste sa riadili pokynmi inštruktora: kedy zabrať, prestať pádlovať, kedy je čas na náklon, spätný chod, na riadne rýchle zábery alebo zábavu, ktorou vás vodní sprievodcovia v bezpečnejších úsekoch radi rozptýlia. Môžete sa tešiť na šmýkanie po prevrátenom rafte či skoky zo skál.
Ak srdce stále piští po adrenalíne, technicky sa dá splav viesť aj tak, aby ste si ho užili viac, lepšie povedané akčnejšie.
Ako v džungli
Dlaň v rukavici položená na skobe pripnutej o natiahnuté oceľové lano, druhá dlaň v rukavici vyložená na hánkach prvej ruky, nohy nadvihnuté od zeme. Pozícia sedu v úväze, náklon dozadu, pokrčiť nohy a prekrížiť ich spodnú časť alebo v zadnom náklone prekrížiť chodidlá vystretých nôh. To je takzvaná good position, čiže ideálna sklzová poloha.
„Zip-line“, teda adrenalínová lanová dráha, je vybudovaná v prírodnom teréne. Vedie ponad údolie, rieku alebo pomedzi koruny stromov. Na sebe máte postroj pozostávajúci z kladky, sedacieho úväzu, ochrannej prilby a rukavíc vystužených karbónom, ktorými sa pri dojazde brzdí. Taká je v stručnosti táto športovo-zážitková aktivita, po slovensky nazývaná lanový sklz.
Nepotrebujete na ňu špeciálne oblečenie okrem pevnej obuvi a spomínaného výstroja, ktorý vyfasujete od sprievodcov, ak nemáte vlastný. Potom už len vytiahnete z expedičného batoha prostú uvoľnenosť, s čistou hlavou si užívate spúšťanie z vtáčej perspektívy a čerpáte novú energiu.
Možno si celkom neviete predstaviť, o čom to tu píšem. Tí, čo to poznajú, dobre vedia a tých, čo zatiaľ nevyskúšali, možno inšpirujem. Nejde o žiadne hazardovanie so zdravím, aj keď celkom vylúčené to nie je. Stať sa môže hocičo, ale to je možné aj cestou do práce, v záhrade, za volantom a podobne.
Už 20-minútová adrenalínová jazda hrboľatými horskými cestami v terénnych džípoch za lanovým sklzom je dobrodružstvom. Pokiaľ sa riadite inštruktážou a zapájate zdravý rozum, určite načerpáte z prameňa skvelých zážitkov, čo život denne ponúka.
A keď už raz do dobrodružného vlaku nastúpite, celkom opantá vaše srdce aj myseľ, takže sa z neho len ťažko vystupuje.
Posúvanie hraníc
To najlepšie a zároveň najnáročnejšie z nášho predĺženého víkendu prichádza na koniec. Posledná športová aktivita je akýmsi posúvaním hraníc, vyvrcholením našich očakávaní a pre niektorých zhlukom prekvapujúcich situácií pretransformovaným do niekoľkých športových sfér.
Je to výzva panenských skál a vody oddávna dominujúcich pôsobivému kaňonu šibkého slovinského potoka Sušec.
Budeme s výbavou šliapať do kopca, prezliekať spotené telá do neoprénu, piť z priezračného potoka, v „plnej zbroji“ zostupovať šmykľavými turistickými chodníčkami, loziť po mokrých skalách, zlaňovať skalné masívy, šmýkať sa po prírodných toboganoch, skákať do úchvatných smaragdových „vaní“ a plávať v priezračných jazierkach pri jednej fantastickej adrenalínovej činnosti známej ako kaňoning.
Nezabúdajme, že voda má stále krásne sviežich menej ako 12 stupňov, preto treba mať okrem skúseností so všetkými uvedenými športovými činnosťami kvalitný neoprén. Ten by mal byť hrubší ako postroj na rafting, keďže sa adrenalínovým radovánkam budete oddávať prinajmenšom dve hodiny. Výbavu aj dohľad zabezpečujú skúsení inštruktori.
Kaňoning je bez sprievodu najmenej jedného inštruktora oficiálne zakázaný. Je dôležité vedieť, že čokoľvek, čo vás pri doskoku na dno, zlaňovaní, šmýkaní po vodných kĺzačkách a podobne čo i len trocha zabolí, môže mať silnejšiu odozvu neskôr, keď z vás opadne adrenalín.
Oplatí sa dodržiavať základnú disciplínu, riadiť sa inštruktážou a aj v prípade na prvý dojem nepodstatného úrazu informovať inštruktora. Preceňovanie sa nemusí skončiť hrdinstvom. Pri nesprávnom držaní tela hrozí pomerne vysoké riziko vykĺbenia ramena, kolenných kĺbov, zlomenín, škaredých pádov, úrazov hlavy a podobne.
Nie, nestraším: chalan z našej partie si vykĺbil rameno po prvom splave, presnejšie po zoskoku zo skaly, a o lanovom sklze či kaňoningu mohol iba ak snívať.
Chvíľa teórie a ideš
Sadaj na kraj, nohy mierne pokrč v kolenách, hornú časť tela polož na skaly, zdvihni hlavu, prekríž ruky na hrudi a pri doskoku nezabudni dopadnúť na chodidlá. Teóriu by sme mali – ideš!
Tak znejú základné inštrukcie krátko pred tým, ako vás inštruktor prvýkrát šuchne dolu vodným toboganom, čiže hladkou skalnou šmýkačkou obtečenou šuštiacou vodou.
Žiadnu paniku. Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať ako dobrovoľné šialenstvo, väčšine ľudí sa kaňoning po prvom zošmyknutí zapáči. Dopadnete do vody, vynoríte sa, vyleziete po menšej skale či kameňoch von a postupne dolu kaňonom zdolávate rôzne prekážky, skalné steny, vodné „vane“ a čoraz dlhšie, zaujímavejšie a náročnejšie šmykľavky a prírodné tobogany.
Top zážitok v kaňone Sušec je 11-metrová značne strmá a rýchla kĺzačka, výstižne nazvaná „raketa“. Ak nechcete letieť rovno zvrchu ako strela, inštruktor si vás môže pripnúť o lano, spustiť vás na ňom o niečo nižšie a úplne pustiť, keď budete pripravení.
Visiace telo, obrnené adrenalínom, čakajúce na voľný pád uprostred šumiaceho vodopádu, bičované kvapkami ľadovej vody zúrivo sa odrážajúcich od prilby a výstroja – to je sen každého nadšenca kaňoningu a vodnej zábavy.
V okolí neďalekého mesta Bovec, schúleného do klbka dobrodružstiev pod dominujúcimi Júlskymi Alpami, čakajú na ľudí s rovnakou krvnou skupinou ešte tri úžasné kaňony na zmeranie síl s vodným živlom a prírodou.
Nato, aby človek skutočne dosiahol niečo úžasné, po čom vždy túžil, je chcieť naozaj málo. Treba byť ochotný a schopný vystúpiť z komfortnej zóny, aby ste napokon mohli svoju túžbu prezlečenú do reality postaviť na stupienok víťazov a byť hrdí na to, že ste posunuli svoje hranice.
Júlske Alpy
Východoalpská skupina (slovinsky Julijske Alpe; taliansky Alpi Giulie) a najvyššie pohorie Slovinska, ležiace z väčšej časti na jeho území. Geologicky patria k sústave Južných vápencových Álp. Do Talianska zasahujú menšou – západnou časťou. Z východu na západ merajú približne 50 km a od severu na juh dosahujú 15 km. Na severe susedia s pohorím Karavanke, na západe s Karnskými a na východe s Kaminskými Alpami.
Geomorfologicky sa členia na dve časti – Západné Júlske Alpy (v Taliansku) so skupinami Canninská, Montašská a Wischberská a na Východné Júlske Alpy, kam patria skupiny Triglav, Škrlatica, Martuljka, Razor-Prisojnik a Jalovec-Mangart. Najvyšším vrcholom pohoria je zároveň najvyšší štít Slovinska – Triglav s nadmorskou výškou 2 864 m n. m. Júlske Alpy sú súčasťou jediného národného parku v Slovinsku – Triglavského národného parku (Triglavski narodni park) a sú tvorené prevažne druhohornými vápencami (základným kameňom je triasový vápenec s výraznou vertikálnou modeláciou).